Nie je jedno na akom vozíku sedíme.

 
Lekári hovoria, že pod väčšinu bolestí chrbta sa podpisuje dlhodobé, nesprávne sedenie, ale aj  stres. Chrbtica podopiera celú hornú časť tela. Kvôli tomu je neustále zaťažovaná.

Málokto si z nás uvedomuje potvrdený fakt, že najnižší tlak na platničku pôsobí v ľahu cca 25 kg, hodnota zaťaženia v stoji je do 100 kg, ale v sede je to až do 175 kg. Počas sedenia sa telo prepadá do uvoľneného sedu a tlak na medzistavcové platničky rastie. Nesprávnou polohou pri sedení sa tento tlak ešte zvyšuje. Následkom takého zaťaženia, pokiaľ je dlhodobé, je vysušovanie platničiek kedy sa zmenšuje priestor medzi telami stavcov, to pri pohyboch spôsobuje ich trenie a často zacviknutie nervu.

Ďalej môže dôjsť k vysunutiu mäkkého stredu chrupavkovitej platničky, ktorý stláča nerv alebo dráždi priľahlé tkanivá. Dlhé sedenie následne vedie k poškodeniu platničiek, skráteniu niektorých svalov a ochabovaniu iných a k poruche ich koordinácie počas svalovej aktivity. Dlhodobé nefyziologické zaťaženie väzov a kĺbov sa neprejaví len na chrbtici, ale bolesťami celého tela. Platí to tak u detí, ako aj u dospelých.

Nám, ktorí kvôli chorobe, úrazu musíme sedieť na vozíku, nevieme vstať, poprechádzať sa, povystierať sa hrozí oveľa častejšie poškodenie medzistavcových platničiek než ako si uvedomujeme. 

Ak lekári vedia a  nepopierajú čo lekárska veda hovorí, že zaťaženie vnútra medzistavcových platničiek je vyššie pri sedení a nie pri stoji, musia trvať na tom, aby každý odkázaný na dlhé sedenie, teda aj na sedenie na vozíku mal čo najkvalitnejší, najpohodlnejší vozík na mieru.

Nevhodný vozík nám môže spôsobiť ďalšie zdravotné ťažkosti. Okrem bolestí chrbtovej a bedrovej časti sa po čase objavia bolesti krčnej chrbtice, nedostatočná cirkulácia krvi, zvýšená únava, častejšia, môže byť tvorba dekubitov, môže vzniknúť skolióza a ďalšie ťažkosti. Je preto na čase uznať, že vozík musí byť úplne prispôsobený človeku podľa jeho postihnutia a nemal by doplácať na takúto nevyhnutnú pomôcku ani korunu!

Iný typ vozíka potrebuje človek po úraze napr. paraplegik, iný po detskej mozgovej obrne, iný po cievnej mozgovej príhode, iný kvadruplegik atď. Nie je mechanický vozík ako mechanický a nie je ani elektrický vozík ako elektrický. Dôležité je aby ste mali vozík, ktorý nepoškodí ešte viac vaše zdravie.

 Preto trvajte na tom, skôr než vám lekár predpíše poukaz na vozík, aby bol na mieru, aby ste ho mohli vyskúšať, aby vozík nebol širší ako potrebujete vy alebo vaše postihnuté dieťa, pretože to sa časom môže odraziť napr. na postavení panvy... Dôležitá je hĺbka vozíka, dôležitá je výška chrbtovej opierky, dôležité sú opierky na ruky , dôležité je mať vhodné nastavené stupačky na nohy, dôležité je vedieť, či treba opierku na hlavu a  ak treba, aby na vozíku bola, a bola aj správne nastavená. Nielen tieto, ale aj ďalšie parametre rozhodujú o tom, či sa vám dobre sedí vo vozíku, či správne sedíte vo vozíku, či vám nehrozia ďalšie zdravotné ťažkosti.

Ak vám rehabilitačný lekár vypíše nesprávny a nevhodný vozík, je to podobné ako by vypísal očný lekár nesprávne okuliare. Nosili by ste okuliare, cez ktoré dobre nevidíte, ktoré vám môžu zhoršiť zrak?

Tak prečo sedíte na vozíkoch, ktoré vám zhoršujú celkové zdravie? Bráňte sa tomu! Pri výbere vozíka sa musia zhodnotiť potreby postihnutého človeka odkázaného na požívanie vozíka, musia sa stanoviť konkrétne požiadavky na vozík a až potom vyberať z ponúk v zozname zdravotníckych pomôcok, ktoré sú tam uvedené. Ak sa v zozname nenájde vozík na mieru treba osloviť distribútorov, ktorí dovážajú a ponúkajú vozíky a žiadať o výnimky. 

V Čechách sa MUDr. Lia Frantalová (Vašíčková)už niekoľko rokov venuje problematike sedenia na vozíku v programe STEPS (Sunrise Training and Education Programmes). STEPS je štandardným výučbovým programom týkajúci sa sedenia, pohyblivosti a predaja, realizovaný v klinických, technických a predajných kurzoch rôznych úrovní, ktoré sú založené na  už existujúcich skúsenostiach a znalostiach frekventantov.

Na internete nájdeme niekoľko publikovaných článkov, ktoré odporúčame čítať odbornej i laickej verejnosti, teda lekárom i postihnutým.  

Informujte svojich lekárov, informujte sa u predajcov vozíkov! Ani štát nie je taký bohatý, aby si mohol dovoliť uhrádzať nevyhovujúce pomôcky!

Výučbový program STEPS  bol prezentovaný aj na Slovensku v Národnom rehabilitačnom centre Kováčová už v apríli 2006.  Nie je v poriadku, že na zdravotnú pomôcku akou je vozík, si musí postihnutý človek od 1.10.2007 doplácať značné sumy. Základný funkčný typ vozíka, ktorý je jedine plne hradený zdravotnými poisťovňami totiž vôbec nemusí vyhovovať vášmu postihnutiu!

Ak nenastane zmena v hradení vozíkov, nežobrite po sponzoroch o doplatok na vozík.
Vašu zdravotnú poisťovňu môžete požiadať o udelenie výnimky na plnú úhradu vozíka, čiže aj tej časti, ktorá by zodpovedala vašej spoluúčasti. Potvrdili nám to aj listom z Ministerstva zdravotníctva SR , generálny riaditeľ MUDr. Adam Hochel zo sekcie zdravia nám odpovedal o.i, toto:

Podľa § 42 ods. 4 zákona , ak lekár po určení diagnózy zvolil predpis zdravotníckej pomôcky, ktorá je v zozname zdravotníckych pomôcok plne uhrádzaných alebo čiastočne uhrádzaných na základe verejného zdravotného poistenia zaradená s čiastočnou úhradou zdravotnej poisťovne môže sa poistenec obrátiť na svoju zdravotnú poisťovňu a požiadať o úhradu tej časti úhrady, ktorá zodpovedá jeho spoluúčasti, ak sa pravidelne podrobuje preventívnym prehliadkam, preventívnemu očkovaniu a vedie zdravý spôsob života, a to vo všetkých prípadoch, ak spĺňa kritériá určené a uverejnené zdravotnou poisťovňou.“

Hoci vôbec nesúhlasíme s takouto formuláciou zákona, ktorá podmieňuje úhradu pomôcky týmto spôsobom, zatiaľ je v zákone, a snáď sa väčšina z nás postihnutých pravidelne podrobuje preventívnym prehliadkam, preventívnemu očkovaniu a vedie zdravý spôsob života. Nechceme polemizovať a poukazovať, ale sú medzi nami iné skupiny občanov, ktorí tieto pravidlá nerešpektujú a zdravotnú starostlivosť majú bez doplatkov!

Všeobecná zdravotná poisťovňa má na svojej webovej stránke tlačivá – žiadosti o súhlas s úhradou:

Nadlimitné množstvo ZP

Registrované L, ZP, DP - uvedené v zoznamoch

Registrované L, ZP, DP - neuvedené v zoznamoch

Výnimka z preskripčného, indikačného obmedzenia

Ak ste poistený v inej zdravotnej poisťovni o tejto možnosti a tlačivách sa informujte vo svojej príslušnej poisťovni.

 Úvod:
Problém s poskytovaním pomôcok pre postihnutých vo Švédsku neexistuje v tej podobe ako ho poznáme na Slovensku  a poskytovanie pomôcok je založené na úplne inom systéme.
Príklad:
 V meste Skövde  je  Centrum pre pomôcky CpP). Toto centrum je hlavným stanom kraja, kde sú umiestnené všetky druhy pomôcok potrebných pre rôzne druhy postihnutia, ale najmä pre imobilných, na vozíkoch.
 (viď foto na linku: : www.csz.sk/?str=detailSvedsko&sprava=1&koniec_vyberu=7)
V okresných mestách sú pobočky, kde sú sklady menšie. Ak pobočka nemá nejakú pomôcku pracovník môže z hlavnej centrály vyzdvihnúť  pomôcku alebo sa objedná, prípadne vyrobí, upraví presne na mieru postihnutého človeka. Pomôcky idú vždy cez hlavné centrály do pobočiek.
Budova centra ako väčšina budov podobného typu je prízemná,  vstup automaticky na fotobunku a bezbariérový. Vo vnútri budovy je  samozrejme bezbariérová toaleta. V prijímacej hale je pult cez ktorý sa dohovoríte s informačnou službou bez problémov aj keď sedíte na vozíku, prispôsobený výške človeka sediaceho na vozíku.
Pomôcky vo Švédsku sa zapožičiavajú. To znamená, že postihnutého konkrétny pracovník vyškolený na pomôcky oboznámi s možnosťou, aké pomôcky by mu pomohli uľahčiť život, aký vozík by mu bol najvhodnejší. Postihnutý má vopred možnosť pomôcku nielen vidieť, ale aj odskúšať a až potom sa môžete rozhodnúť, či mu vyhovuje a či ju môžu zabezpečiť. Ak  po čase, či po niekoľkých mesiacoch, rokoch pomôcka nevyhovuje môže ju do CpP vrátiť a dostane znovu takú, aká je vhodná a potrebná v danej  situácii postihnutého. Pomôcky nekončia v uzavretých skladoch a pivniciach, či doma na povale postihnutého, ale pomôcku si môže aj nechať postihnutý ako náhradu.
Vo Švédsku sa v CpP pomôcky repasujú a  znovu dávajú do obehu, nepoužiteľné pomôcky sa automaticky vyraďujú. Ak si chce postihnutý pomôcku „po životnosti“ ponechať, tak si ju ponechá. Všetko je však pod kontrolou a pomôcky majú svoje inventárne číslo.
V CpP je tzv. prijímacia hala, kde sa používaná vrátená pomôcka napr. vozík, očistí, umyje, potom ide servisnej haly, kde sa skontroluje funkčnosť a bezpečnosť vozíka či inej pomôcky, menia sa opotrebované alebo poškodené súčiastky. Vyleští sa, dostane svoje nové evidenčné číslo a znovu je k dispozícii na používanie.
V ďalšej časti centra je úpravovňa pomôcok, kde sa pomôcky a teda aj vozíky upravujú na mieru, podľa individuálnych potrieb samotného postihnutého človeka. V  centre sú k dispozícii aj všetky náhradné diely a oprava pokazeného vozíka prevažne netrvá dlhšie ako týždeň. Batérie do elektrických vozíkov sa vymieňajú po životnosti bezplatne.
Systém poskytovania pomôcok vo Švédsku teda nie je závislý na lekárovi, na vyplňovaní rôznych poukazov, tlačív na výnimky a chodení od lekára cez poisťovňu po distribútora,  ale je to úlohou a povinnosťou  vyškoleného personálu centier, ktoré sú po celom Švédsku. Takto vyškolený pracovník  príde domov k postihnutému,  kde zisťuje potreby postihnutého, ktorého má na starosti.
Samosprávny kraj financuje hlavné centrá pomôcok a pobočky sú financované obcami (komúnami).
Vo Švédsku platí princíp solidarity a to tak, že na 10 000 obyvateľov pripadá priemerne  61 postihnutých. Ak má niektorý okres menej postihnutých, tak je finančne solidárny s okresom kde je viac postihnutých ako 61.

Vo Švédsku upravuje systém poskytovania pomôcok zákon o zdravotnej starostlivosti. Štátna organizácia pod názvom Inštitúcia pre pomôcky je koordinátorom, kontrolným orgánom , sleduje ako funguje v obciach a krajoch výdaj pomôcok. Zaoberá sa aj vývojom v oblasti pomôcok. ( http://www.hi.se)
Kraje (24) majú na starosti zosúladenie vydávanie pomôcok. Obce (komúny) majú podobnú činnosť pre určitý počet obcí.

Priama činnosť centier je:
-    dodať pomôcku,
-    konzultácia o pomôcke,
-    servis pomôcok,
-    vývoj pomôcok.

Dodanie pomôcky - znamená, že sa robí výberové konanie firiem, ktoré ponúkajú pomôcky. Zabezpečuje sa sklad pomôcok, preprava pomôcok, repasovanie pomôcok a odovzdanie pomôcok klientovi.

Konzultácia - znamená, že vyškolený pracovník radí postihnutému, ktorá pomôcka je pre neho vhodná a je  podpornou osobou pre klienta. Konzultanti robia poradenstvo v oblasti pomôcok a vedia správne navrhnúť potrebné pomôcky. Poradenstvo okolo pomôcok je komplexné, to znamená, že ak je niekto odkázaný na vozík, vyberie sa nielen vhodný typ vozíka, ale ak je potrebná aj vhodná antidekubitná sedačka, zdvihák, polohovacia posteľ,  a všetko čo uľahčí mobilitu postihnutého, či odľahčí manipuláciu s postihnutým tak sa mu navrhne a prizná. Keď niekto potrebuje vozík, ponúkne sa mu štandardný typ, ak je však  potrebné prispôsobí sa potrebám postihnutého na mieru, čo a deje v CpP. Pracovníci majú určený svoj obvod, takže poznajú svojich postihnutých i seniorov  a ich potreby.

Servis pomôcok – znamená, že sa zabezpečuje oprava pomôcok nielen keď sa pokazí, ale priebežne sa zabezpečuje kontrola bezpečnosti a funkčnosti pomôcok a ich servis.

Vývoj pomôcok – znamená, že sa zabezpečujú a vyvíjajú pomôcky na mieru, nové podľa najnovších technológií.

Aké profesie zamestnancov sú v CpP:

-    technici, inžinieri,
-    konzultanti ,
-    personál na obsluhu skladu,
-    nákupcovia pomôcok,
-    administratívni pracovníci.

Technici a inžinieri riešia pomôcky, ktoré je treba prispôsobiť na mieru postihnutého alebo vyrobiť úplne novú pomôcku, majú technicky zamerané vzdelanie.

Konzultanti majú vzdelanie  ako ergoterapeuti, rehabilitační pracovníci, ale patria sem aj logopédi, zdravotná sestra  a podobne.
 
Personál v sklade má na starosti repasáciu pomôcok, údržbu a vydávanie pomôcok.

Nákup pomôcok sa uskutočňuje cez výberové konania.  Dodávatelia musia mať certifikáty na pomôcky, katalógy pomôcok, kde je prehľad pomôcok s podrobným opisom pomôcok.

Vzdelávanie zamestnancov CpP je povinné a celoživotné.

Osoby so sluchovým postihnutí a osoby so zrakovým postihnutím majú zvlášť centrá pomôcok, tieto výlučne hradí kraj.

Vydávanie medicínskych pomôcok robia centrá pomôcok, ale sú pod dozorom inej inštitúcie.

Štatistické informácie:

Vo Švédsku používa z celkového počtu obyvateľov 10 % ľudí pomôcky, z toho je 70% ľudí nad 65 rokov, ktorí používajú pomôcky.

Indikácia (zdravotná) na poskytnutie pomôcky:
-    jedine je to  postihnutie obmedzujúce mobilitu, komunikáciu a pod. (neurologické a reumatologické ochorenia, vrodené postihnutia, postihnutie spôsobené úrazom a iné), podľa diagnózy, ktorú potvrdí lekár.

Najväčšie náklady zo všetkých pomôcok sú vo Švédku na pomôcky zabezpečujúce mobilitu postihnutého.

Údaje (2005)
Vo veku 16 – 80 rokov sa poskytlo 6% mužom a žien  jednoduché pomôcky (palice, barle, chodítka atď.,)

Vo veku nad 85 rokov a starší používajú rôzne druhy pomôcok a to v 71% ženy a 56% mužov. Polovica zo žien v tomto vekovom rozmedzí používa chodítka a štvrtina mužov.

DETI

40% detí s telesným postihnutím  používa na mobilitu vozík.
Od 0 do 17 rokov je evidovaných 8000 detí, ktoré potrebujú pomôcky. Najčastejšou skupinovou sú deti s detskou mozgovou obrnou (40%), ďalšie skupiny tvoria po poškodení miechy, nervovosvalové ochorenia a poškodenie pohybového aparátu. Z poskytnutých vozíkov postihnutým deťom vo veku 0-17 rokov je poskytnutých  5% mechanických a 10% elektrických.

K iným užívateľom patria pomôcok napr. postihnutí s poruchou reči, problémami s komunikáciou, kde sa poskytujú komunikačné pomôcky,   kognitívne na rozvoj kongitívnych schopností (napr. u autisitov) , medicínske pomôcky ( od inzulínovej pumpy až po prístroj na pľúcnu ventiláciu atď.).

Pomôcky sa zapožičiavajú na dlhodobé užívanie u trvalých a chronických stavov a na krátkodobé užívanie (napr. po zlomenine nohy, po operácii, u starších postihnutých a pod.). Krátkodobé užívanie je spoplatnené symbolickou sumou (barle, vozík na prepravu, ale aj napr. polohovacia posteľ na užívanie na krátky čas...).

Nad činnosťou Centier pre pomôcky dohliada výbor, ktorý rozhoduje o personálnej politike, financovaní pomôcok, rozdelení zodpovednosti medzi kraje a obce,  zodpovednosti za výdavky, za inventár a štatistické údaje.

Zodpovednosť za pomôcku (postele, zdviháky, vozíky, komunikačné pomôcky, kongitívne pomôcky)nesie konkrétne Centrum pre pomôcky. Postihnutá osoba  môže mesiac používať poskytnutú pomôcku na odskúšanie či mu vyhovuje, ak mu nevyhovuje, po mesiaci ju vráti a dodá sa iná, vhodná. Napr. na rám vozíkov je až 10 ročná záruka, kvôli bezpečnosti vozíkov, to znamená, že pomôcka sa môže vrátiť naspäť výrobcovi, ak sa zistí že nevyhovuje behom toho mesiaca, takže centrum pomôcok ju nemusí kúpiť, ale centrum pomôcok zaplatí symbolický poplatok výrobcovi.

Za medicínske pomôcky majú zodpovednosť kliniky, ktoré sledujú pacienta, jeho zdravotný stav , nastavenie správneho chodu pomôcky, servis /napr. ventilátor na dýchanie...).

Pomôcky pre inkontinentných – má na starosti priamo fyzická osoba - kontaktná osoba o ktorej postihnutý vie, že k nej patrí, zavolá telefonicky, že potrebuje napr. vložky, podložky a podobné veci  a tieto sa doručujú až do domu postihnutého.
Pomôcky a veci pre inkontinentných hradia kraje v rámci svojho zdravotného systému a zabezpečuje ich súkromná  firma, napr. v kraji Västra Götaland. Súkromná firma nemusí mať zmluvu v inom kraji!. Nie sú súčasťou Centier pre pomôcky, ale sú súčasťou zdravotníctva a zákona o zdravotníctve).

Centrá pomôcok nie sú výlučne štátne a môžu byť zabezpečované aj súkromnou firmou. Napr. viac obcí má zmluvu s jednou (tou istou) firmou na poskytovanie pomôcok.

Parametre pre to kto bude pomôcky uhrádzať (kraj alebo obec):
 bývanie (či býva postihnutý jedinec doma alebo v domove sociálnych služieb a podobnom zariadení),
-    aký typ pomôcky potrebuje,
-    vek ,
-    vydá sa rozhodnutie o pomoci,
-    určí sa kto poskytne pomôcku kraj či obec.

Príklad ako je to v Štokholme:
Kraj má 1,9 mil. obyvateľov z tohto 181 000 ľudí je 65 – 79 ročných (10%) a nad 80 rokov a viac je  85 000 ľudí čo tvorí 4% obyvateľov.
Kraj má 26 komún (obcí),  najväčšia má 18 mestských častí  so 771 00 obyvateľmi  a najmenšia obec má 8 354 obyvateľov.
Domáca ošetrovateľská starostlivosť o pacientov patrí obci a je zabezpečovaná obcou (komúnou) . Všetko ostatné okolo pomôcok je zabezpečované krajom v Štokholme.

Personál v Centrách pre pomôcky (juh):
Celkový počet zamestnancov: 100
Technici a inžinieri: 32
Konzultanti: 28
Logist. personál:27
Ostatní :11

Súkromná firma  (sever): počet zamestnancov 110

Technici, inžinieri: 25 (+2)
Konzultanti:28 (+3)
Iný:nevedia
Logist. pac.: 30 (+2)
Nákup: 1 (+1)

Finančné prostriedky na činnosť centier  sú poskytované z kraja ( u nás VÚC) na základe podpísaných zmlúv.
CpP Štokholm (juh) má k dispozícii 202,3 mil. švédskych korún (20 230 000 €) ročne.
Súkromná firma Štokholm (sever): 250 mil. švédskych korún (25 000 000 €) ročne.

Príjem z požičaných pomôcok je 152, 3 mil. švédskych korún.

Štatistika (2006): Štokholm
Pre telesne postihnutých bolo vydaných 4703 špeciálnych pomôcok  na mieru postihnutého, ako aj komunikačné, kognitívne a medicínske pomôcky.

Napr. kraj Västra Götaland  má šesť centier, z toho dve centrá menšie a 4 centrá normálne. Okrem toho majú centrá pomôcok obce, ale viacero obcí má len jedno centrum o ktoré sa finančne delia. Tento región má 1,5 mil. obyvateľov so 49 obcami.
V regióne Västra Götaland pracuje na komunálnej úrovni (obecnej) 1400 pracovných terapeutov. To znamená, že na každého pripadá 11 000 obyvateľov! 10% obyvateľov používa pomôcky, jeden pracovný terapeut má okolo 100 klientov.
Títo pracovný terapeuti  sú poverení  navrhovať úpravu bývania a pracoviska podľa potrieb postihnutého človeka. Pracovníkov  v pobočkách  financujú (obce) komúny. Pracovní terapeuti majú svoje kancelárie v týchto pobočkách. Napr. v lete príde do mesta Lidköping veľa turistov, hostí, ktorí potrebujú pomôcku a  tá sa im zapožičiava. Preto tam majú vtedy zamestnaný aj externý personál, žiakov zo škôl, aby zvládli všetky žiadosti na vybavenie pomôcok. V CpP mesta  Lidköping je cca osem  zamestnancov okrem pracovných terapeutov. Mnohí zo zamestnancov patria k postihnutým. CpP zamestnávajú postihnutých, napr. opravujú vozíky a podobne.

Vo všetkých  CpP majú 174 zamestnancov a k dispozícii  346 mil. švédskych korún ročne na všetky pomôcky, okrem pomôcok na inkontinenciu. Na inkontinentné pomôcky je vyčlenená zvlášť suma vo výške 160 mil. švédskych korún.

Štatistika sa robí a vedie celoštátne, aj v krajoch a obciach. Presne sa vie koľko postihnutých je v tom ktorom kraji, obci, o ich servis sa stará skupina vyškolených pracovníkov, (ktorí majú svoje obvody) a nemôže sa stať, žeby niekto nedostal pomoc, pomôcku, alebo že by dostal nevhodnú pomôcku. Za to sa prísne trestá a na to dohliadajú ďalšie vyššie inštitúcie. Vo Švédsku je prvoradou povinnosťou zabezpečiť pre postihnutého všetky potrebné pomôcky, ktoré mu uľahčia napr. mobilitu, komunikáciu a zlepšia tak kvalitu života, aby mohol dôstojne žiť  ako človek.

Z materiálov švédskych inštitúcií spracovali:

Ivan Björn, Švédsko
Ľudmila Gričová, Slovensko